Daň za rozvoj vybralo k 30. 6. 2018 iba 77 obcí a miest v celkovom objeme 6,981 mil. eur. Na medziročnom náraste kapitálových výdavkov o 50,52 % sa 42,85 % podieľali výdavky na realizáciu stavieb a ich technického zhodnotenia
Rozpočtové hospodárenie samospráv (obcí, miest a nimi zriadených rozpočtových organizácií) v Slovenskej republike sa k 30. 6. 2018 skončilo celkovo s prebytkom 333,079 mil. eur, čo v porovnaní s 343,380 mil. eur k 30. 6. 2017 predstavuje zhoršenie plusového výsledku hospodárenia o 3 %. Ako ďalej vyplýva z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK), po započítaní príjmových a výdavkových finančných operácií sa účtovný prebytok samospráv medziročne zvýšil o 5,70 % zo 422,155 mil. eur k 30. 6. 2017 na 446,217 mil. eur k 30. 6. 2018.
Z analýzy spoločnosti CRIF SK tiež vyplýva, že prebytok vo výške 445,595 mil. eur bol dosiahnutý v bežnom rozpočte a vo výške 113,139 mil. eur vo finančných operáciách samospráv. „Kapitálový rozpočet bol k 30. 6. 2018 schodkový a medziročne sa jeho záporný výsledok zvýšil z 82,241 mil. eur v rovnakom období roku 2017 na 112,517 mil. eur, t. j. o 36,81 % z dôvodu medziročného zvýšenia rozdielu kapitálových výdavkov v porovnaní s kapitálovými príjmami,“ zhodnotila Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK. „Domnievame sa, že medziročný nárast kapitálových výdavkov o 50,52 % bol ovplyvnený o. i. aj novembrovými komunálnymi voľbami, samosprávy viac investovali ako v rovnakom období predchádzajúceho roku, pričom iba na realizáciu stavieb a ich technického zhodnotenia vynaložili 42,85 % z objemu kapitálových výdavkov,“ upresnila J. Marková.
Celkový objem príjmov vo výške 2 441,818 mil. eur oproti 2 198,986 mil. eur k 30. 6. 2017 vzrástol o 11,04 %. Na ich výške sa 86,31 % podieľali bežné príjmy v čiastke 2 107,598 mil. eur, 5,28 % kapitálové príjmy v čiastke 129,036 mil. eur a 8,40 % príjmové finančné operácie v čiastke 205,184 mil. eur.
„Najväčší podiel na daňových príjmoch má dlhodobo výnos dane z príjmov fyzických osôb (DPFO), tzv. podielové dane. Ich objem 966,832 mil. eur sa oproti 879,945 mil. eur k 30. 6. 2017 zvýšil o 9,87 %, pričom podiel samospráv z výnosov DPFO sa oproti roku 2017 nezmenil a zostal vo výške 70 % (podiel vyšších územných celkov je 30 %). Dôvodom nárastu objemu podielových daní bol jej vyšší výber štátom, vyvolaný rastom príjmov fyzických osôb a vyššou zamestnanosťou,“ zdôvodnila J. Marková. Samosprávam bolo poukázaných 50,26 % z predpokladaného ročného objemu podielových daní na rok 2018. Na jedného obyvateľa pripadalo v priemere 177,88 eura podielových daní, čo je o oproti 162,17 eura v rovnakom období roku 2017 viac o 15,71 eura, resp. o 9,69 %.
Súčasťou miestnych daní je aj daň z nehnuteľností, z ktorej k 30. 6. 2018 samosprávy získali 178,706 mil. eur, čo predstavuje 14,03-percentný podiel na daňových príjmoch a zároveň 51,72 % z ich rozpočtovaného objemu na rok 2018. Na jej objeme sa 25,18 % podieľala daň z pozemkov (45,000 mil. eur), 66,63 % daň zo stavieb (119,072 mil. eur) a 8,19 % daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (14,635 mil. eur). „Stále pretrvávajú rezervy pri výbere dane z nehnuteľností, najmä pokiaľ ide o prehľad o vlastníkoch nehnuteľností, dôsledný výber dane od všetkých daňovníkov a dohliadanie na ich včasnú úhradu,“ doplnila J. Marková. S účinnosťou od 31. 12. 2016 môžu samosprávy ustanoviť miestny poplatok za rozvoj, ktorý je príjmom rozpočtu a má byť použitý na úhradu kapitálových výdavkov. „Napriek tejto možnosti zvýšiť si príjmy vybralo daň za rozvoj k 30. 6. 2018 iba 77 samospráv v objeme 6,981 mil. eur, v rovnakom období minulého roku ich bolo 33 a výnos dosiahol 0,401 mil. eur. Výrazne najvyšší výnos z tejto dane dosiahli k 30. 6. 2018 v súhrne samosprávy Bratislavského kraja, najnižší bol v samosprávach Košického a Nitrianskeho kraja. Predpokladáme, že jedným z možných dôvodov nevyužívania tejto dane samosprávami je aj ich obava, že investor sa rozhodne realizovať svoju investíciu napr. v susednej samospráve, ktorá poplatok za rozvoj nevyberá,“ dopĺňa J. Marková.
Objem celkových výdavkov vrátane výdavkových finančných operácií 1 995,601 mil. eur sa oproti 1 776,830 mil. eur k 30. 6. 2017 zvýšil o 12,31 %. Na ich výške sa 83,28 % podieľali bežné výdavky v čiastke 1 662,003 mil. eur, 12,10 % kapitálové výdavky v čiastke 241,553 mil. eur a 4,61 % výdavkové finančné operácie v čiastke 92,045 mil. eur. „Na medziročnom náraste objemu kapitálových výdavkov o 50,52 % sa najväčším, až 42,85-percentným podielom, podieľali výdavky na realizáciu stavieb a ich technického zhodnotenia,“ uviedla J. Marková.
Spoločnosť CRIF SK analyzovala údaje o príjmoch a výdavkoch k 30. 6. 2018 za 5128 subjektov – z toho bolo 2763 obcí, 162 miest a 2203 rozpočtových organizácií; v rovnakom období roku 2017 hodnotila údaje za 5121 subjektov – z toho bolo 2757 obcí, 162 miest a 2202 rozpočtových organizácií.
V prvom polroku 2018 samosprávy a ich rozpočtové organizácie hospodárili s prebytkom
Rozpočtové hospodárenie samospráv a nimi zriadených rozpočtových organizácií (rozdiel príjmov a výdavkov bežného a kapitálového rozpočtu), ktoré v stanovenom termíne predložili Finančný výkaz o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách, skončilo k 30. 6. 2018 celkovo s prebytkom 333,079 mil. eur, čo v medziročnom porovnaní s 343,380 mil. eur k 30. 6. 2017 predstavuje zhoršenie plusového výsledku hospodárenia o 3 %. Dôvodom nepriaznivého vývoja bolo rýchlejšie tempo rastu celkových výdavkov v porovnaní s tempom rastu celkových príjmov. Po započítaní príjmových a výdavkových finančných operácií bol účtovný prebytok samospráv vyšší, dosiahol 446,217 mil. eur, a oproti 422,155 mil. eur v rovnakom období roku 2017 sa zvýšil o 5,70 % (tabuľka č. 1).
Z analýzy spoločnosti CRIF SK tiež vyplýva, že prebytok vo výške 445,595 mil. eur bol dosiahnutý v bežnom rozpočte a vo výške 113,139 mil. eur vo finančných operáciách samospráv. „Kapitálový rozpočet bol k 30. 6. 2018 schodkový, a medziročne sa jeho záporný výsledok zvýšil z 82,241 mil. eur v rovnakom období roku 2017 na 112,517 mil. eur, t. j. o 36,81 % z dôvodu medziročného zvýšenia rozdielu kapitálových výdavkov v porovnaní s kapitálovými príjmami,“ zhodnotila J. Marková, hlavná analytička CRIF SK. V súhrne nevykázali samosprávy ani jedného kraja účtovný schodok v hospodárení. Účtovný prebytok sa medziročne zvýšil najvýraznejšie v Bratislave hlavnom meste (o 121,35 %), v menšej miere v meste Košice (o 61,67 %), v samosprávach Bratislavského (o 22,51 %), Prešovského (o 2,95 %) a Trnavského kraja (o 0,68 %). Najväčší medziročný pokles prebytku hospodárenia bol v samosprávach Banskobystrického (o 7,83 %) a Trenčianskeho kraja (o 6,50 %).
Tabuľka č. 1: Saldo rozpočtov za municipality v SR
Viac v Obecných novinách č. 45-46/2018.
