Obec Zlatá Idka. Snímka zdroj: (tasr).
Banícka obec Zlatá Idka v okrese Košice-okolie vznikla v 14. storočí na vyčlenenom chotári Hýľova. Preslávila sa ťažbou zlata, striebra, antimónu a medi.
"V roku 1332, keď vznikol spor o Hýľov medzi synmi Štefana zvaného Čurka a Ižipom de Ruzka, pánom čiastky Šemše, chotár Hýľova siahal až k hraniciam Gelnice. V rozsudku týkajúcom sa tohto sporu sa uvádza, že ak sa na spornom území Hýľova nájde ruda, majú sa deliť obdive strany v úžitku na polovicu. Čoskoro nato museli byť na tomto území nájdené nejaké rudy, lebo kráľ Ľudovít v roku 1349 udelil všetkým občanom Idy banské práva," priblížil starosta Stanislav Rusnák s tým, že prvá zmienka o baníckych aktivitách je z prvej polovice 14. storočia.
"Je však veľmi pravdepodobné, že už niekoľko storočí predtým tu existovala istá prospektorská činnosť. V údolí potoka Ida sa ryžovalo zlato. Vyskytovalo sa vo vrchnejších častiach niektorých žíl a v procese zvetrávania prechádzalo do sutín v údolí a potom do potokov. Práve tieto bystriny priviedli budúcich ťažiarov k primárnym zdrojom zlata a najmä striebra," vysvetlil Rusnák.
"Koľko zlata sa tu získalo v 14. a 15. storočí, sa presne nevie. V období panovania kráľa Mateja v rokoch 1458 až 1490 slúžilo údajne na razbu mincí v Košiciach, podľa čoho nemohlo ísť o zanedbateľné množstvo," povedal starosta.
Banícku činnosť v Zlatej Idke a vôbec v celom Spišsko-gemerskom Rudohorí ovplyvnil v 16. až 17. storočí úpadok kovov zapríčinený ich vyťažením, ako aj búrlivé spoločenské pomery.
"Od roku 1807 vstúpil do banského podnikania v Zlatej Idke erár. Erárny banský majetok sa veľmi rýchlo rozrástol. Čoskoro sa prikročilo aj k výstavbe rôznych povrchových objektov a po overení dostatočných ložiskových zásob aj huty na výrobu striebra," priblížil Rusnák.
Situácia sa zhoršila ešte v roku 1914, keď takmer polovica osadenstva nastúpila na vojenskú službu. Ani povojnové obdobie po roku 1918 neprinieslo podľa starostu priaznivý obrat. V roku 1925 došlo k likvidácii závodu, pričom všetky banské budovy a pozemky prevzala štátna lesná správa.
Obec sa tradíciu ryžovania zlata v potoku pokúsila obnoviť v roku 2000. Podľa Rusnáka to trvalo len pár rokov. "Bolo to finančne náročné, všetko musela hradiť obec. Preto to potom viac-menej zaniklo. Sponzori na to nechceli prispieť. Sme malá obec na to, aby sme to sami financovali. Fungovalo to tak, že do štrku a piesku sa dávali umelé zlatinky. Bola to súťaž a povedal by som zábavná šou," priblížil starosta.
