Ilustračná dobová snímka zdroj: Kysucké múzeum v Čadci
Na Fašiangový utorok sa varila kapusta so slaninou. Slanina sa volala „ Ftorková šprka“. Kapusta sa zjedla a slaninu si odkladali na liečenie. Prikladali ju počas roka na rany, potierali vyrážky /humporu – ekzém/ a pod.
„Kúsok“ z histórie: Fašiang končil popolcovou stredou. Pred touto sa od nedele obeda tancovalo do utorka pol noci. Zábavy sa konali v miestnych krčmách. Muziku platil krčmár, nakoľko mal z toho zisk. Celodenné tancovanie sa striedalo s jedením. Každý priniesol niečo na občerstvenie. Gazdiné si odskočili domov obriadiť dobytok a opäť pokračovali v zábave. Na túto zábavu chodievali radi staré gazdiné, ktoré tancovali na široko cez celú krčmu od kúta do kúta, aby sa im urodil ľan a natkali z neho široké kusy plátna.
Na fašiangový utorok gazdiné vyvárali hrnce od mastnoty, v ktorých počas roka varili, lebo od stredy, kedy začal štyridsaťdňový pôst sa používal na varenie len ľanový olej.
V utorok, 13. februára 2018 nám poslednú fašiangovú zábavu pripraví folklórna skupina zo Zborova nad Bystricou tradičnou „Obchôdzkou s Turoňom“. Je to veľmi archaický zvyk, ktorý má svoj pôvod ešte v predkresťanskej tradícií. “Turoň“ je zvieracia maska, pôvodne vychádzajúca z tura, teda zvieraťa, ktoré bolo v dávnej minulosti uctievané ako symbol plodnosti a sily. Tur však u nás nežije už viac ako tri storočia. Preto sa zvieracia maska Turoňa dnes často krát považuje za masku odvodenú od kozy s rohami, s ktorou ju dnes často spodobňujú. /z výskumu Mgr. Pavla Markecha- etnografa Kysuckého múzea v Čadci. /
Na svätého Jána - deň letného slnovratu 24. júna - sa sústreďovalo aj na Kysuciach veľa zvykov a povier. Jánske zvyky tu boli odjakživa spojené s pálením svätojánskych ohňov na kopcoch v predvečer svätého Jána.
Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, si pre svojich priaznivcov pripravilo program v online priestore pod názvom Ej fašiangy, fašiangy.
