Budú „obedy zadarmo“ zadarmo?

Nový systém stravovania v základných školách nabieha od 1. septembra t. r. Je to dobrý termín?

- Zdenko Krajčír: Treba povedať, že ZMOS stálo nemálo úsilia oddialiť tento termín z pôvodne navrhovaného termínu od 1. januára 2019. Pravdou je, že stravu v materských školách odoberalo 96 percent detí a nárast nebol nejako dramatický. V základných školách v priemere za celé Slovensko to bolo však len približne 70 percent a dosah úpravy bol len ťažko odhadnuteľný. Pri rokovaniach s predkladateľmi sme poukázali na množstvo problémov, ktoré táto úprava môže so sebou priniesť, a preto predkladatelia a v neposlednom rade minister práce a sociálnych vecí súhlasil s prípravou projektov, ktoré by mali pomôcť v nábehu na túto novú situáciu. Ide najmä i finančné prostriedky týkajúce sa zamestnanosti a technického vybavenia. Predstavu, že školské kuchyne a jedálne potrebujú len pomocné pracovné sily za minimálnu mzdu sme odmietli. Predpokladaný 30-percentný nárast stravovania detí si vyžaduje kvalifikované pracovné sily a nie je riešením na zamestnanie nekvalifikovanej pracovnej sily. Predložili sme argumenty a výsledok je, že finančné zdroje budú rozdelené do dvoch častí – minimálna mzda bude určená len pre pomocné pracovné sily a kvalifikované sily budú odmeňované v zmysle novely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

V masmédiách sa objavilo vyjadrenie poslanca Erika Tomáša o sľube ZMOS, že obedy zadarmo budú naozaj zadarmo a že samosprávy už nebudú vyberať žiadne ďalšie poplatky.

- Je to zavádzanie samospráv aj občanov, na ktoré ZMOS už niekoľkokrát reagovalo. My sme zakaždým upozorňovali na to, že samospráva sa bude správať racionálne. Inými slovami – tí, ktorí na to budú mať zdroje, doplatok na stravu vyžadovať nemusia a asi ani nebudú. Tí, ktorí si to dovoliť nemôžu - a legislatíva je tak nastavená - budú postupovať doterajším spôsobom. To znamená, že určia cenu za obed v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), teda podľa jeho paragrafu 140. Od tejto ceny, podľa paragrafu 142 a) - ak požiadali o dotáciu a dostali ju - sú povinní odrátať sumu 1,20€, teda dotáciu na obed. A ak bude treba doplatok, je to na nich - na samospráve. Ak samospráva nemá finančné prostriedky na to, aby tento rozdiel mohla doplatiť zo svojho rozpočtu, môže požadovať doplatok od zákonných zástupcov - rodičov.

Na úvod by som požiadal ešte o krátke zhrnutie prerokovaného materiálu „Obedy zadarmo“.

- Myslím, že táto informácia je už všeobecne známa, ale veľmi zhruba to zhrniem. Dotácia vo výške 1,20 € sa poskytuje od 1. januára 2019 na každé dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy a od 1. septembra 2019 na každého žiaka základnej školy (nultý až 9. ročník). O dotáciu môže požiadať zriaďovateľ materskej školy alebo zriaďovateľ základnej školy. Je to naozaj len hrubý výpočet, ktorý by sa dal ešte rozviesť.

O dotáciu treba požiadať. Vzor žiadosti je zverejnený v prílohe č. 3 vyhlášky MPSVR SR č. 371/2018 Z. z. Žiadosť má tri časti A-B-C. Časť A a C vyplní žiadateľ len raz, časť B vyplní za každú materskú alebo základnú školu zvlášť. Žiadateľ ju podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v územnom obvode ktorého má sídlo žiadateľ dotácie.

K žiadosti treba priložiť preukazujúce splnenie podmienok podľa § 8a zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ktoré nemôžu byť staršie ako tri mesiace a v prípade, že žiadateľ žiada o poskytovanie dotácie na stravu deťom, ktoré žijú v domácnosti s príjmom do výšky životného minima alebo v domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi aj zoznam detí s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla a adresy pobytu.

Týka sa táto dotácia detí v detských domovoch a v internátnych školách?

- Áno, na dotáciu majú nárok aj deti z detských domovov, ktorým sa poskytuje stravovanie v materskej alebo základnej škole. Dotáciu na stravu možno poskytnúť aj na deti alebo žiakov internátnych škôl, nakoľko ide o materskú školu alebo základnú školu. Dotáciu však nie je možné poskytnúť do školských zariadení, ktorými sú špeciálne výchovné zariadenia napr. diagnostické centrum, reedukačné centrum alebo liečebno-výchovné sanatórium a niektoré ďalšie prípady.

Na čo sa môže dotácia použiť?

- Oprávnený výdavok na dotáciu je vždy na obed, za podmienky, že dieťa bolo na vyučovaní a obed odobralo. Dotácia sa však môže použiť aj na iné jedlo. Napríklad ak zariadenie školského stravovania pripraví stravu (obed a iné jedlo napr. desiatu) v celkovej sume napr. 1,12 eura, rozdiel 0,08 eura do celkovej sumy dotácie 1,20 eura môže byť použitý napríklad na skvalitnenie jedla, rozšírenie jedla o doplnkové jedlo (napr. desiata) alebo na úhradu režijných nákladov.

V prípade, že dieťa potrebuje diétne jedlo a zriaďovateľ ho nedokáže poskytnúť, zriaďovateľ vyplatí rodičovi dieťaťa alebo inej poverenej fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu dotáciu na stravu v sume 1,20 eura. Čo znamená diétne stravovanie a ako sa preukazuje, je určené predpisom.

To platí aj pre materské školy?

- V podstate áno, len vzhľadom na počet podávaných chodov je situácia na prvý pohľad trochu komplikovanejšia. Pri celodennej starostlivosti dostane dieťa desiatu, obed a olovrant. Je však dosť detí, ktoré navštevujú materskú školu len na pol dňa a obed neodoberú. Legislatíva na to pamätá a výklad ministerstva práce a sociálnych vecí je v súlade s ňou jednoznačný – dotácia je prioritne určená na obed. Teda ak dieťa obed neodoberie nemá nárok na dotáciu.

A čo v takom prípade – možno dosť výnimočnom – že obed dokáže zriaďovateľ a v konkrétnom prípade materská škola - pripraviť za menej ako 1,20 eura. Bude musieť zriaďovateľ alikvótnu časť dotácie vrátiť?

- Už som o tom hovoril, je to častá otázka, a preto zopakujem: nie, vracať nič nemusí, ale môže z nej dotovať desiatu alebo olovrant. Alebo oboje. Je však veľmi otázne, či sa takí šikovní na Slovensku vôbec nájdu… Ale kto vie? Uvidíme. Znovu však treba pripomenúť, že dotácia je striktne viazaná na odobraný obed.

Čo ak obed bude pripravený a dieťa v ten deň do školy pre nejakú príčinu nepríde?

- Rodič by mal dieťa vopred odhlásiť. Ak tak nespraví, tak dotácia nebude oprávneným výdavkom. Povinnosti pri odhlasovaní detí alebo žiakov zo stravy, ako aj nastavenie sankčných mechanizmov, ktoré sa týkajú platenia úhrady pri nesplnení si týchto povinností, si upravuje zriaďovateľ školy.

Niektoré samosprávy uvažujú o tom, že budú pýtať akési zálohové platby či – ako to nazývajú – zábezpeky.

- Pravdou je, že samospráva môže určiť platbu vopred. Riešia tým problém, keď zákonný zástupca dieťaťa neodhlási dieťa z odberu stravy. Je to reakcia na situáciu vyplývajúcu zo zákona, že dotácia je uznaná len v prípade splnenia dvoch základných podmienok: 1. dieťa musí byť v škole a 2. musí odobrať jedlo. Ak jedna z týchto podmienok nie je splnená, nárok na dotáciu zaniká. Preto samospráva môže cez VZN určiť, že strava sa platí vopred napríklad na 22 stravovacích dní a následne, ak bude dieťa odhlásené z niektorého dňa, tak sa to účtovne dorieši.

Prihlasovanie alebo odhlasovanie obedov sa teda ukazuje tiež ako problém. Pripravuje sa nejaké odporúčanie alebo nejaký vzorový mechanizmus?

- Mechanizmy, ako si to nastaviť, musia vychádzať z konkrétnej praxe a poznania situácie v danom meste či obci. To sa musí vyriešiť - ako sa hovorí - na domácej pôde.

Nie každá samospráva je na tom tak dobre, ako napríklad Malacky, ktoré sa rozhodli a na mestskom zastupiteľstve odhlasovali, že ten rozdiel, ktorý tvorí cena určená vo VZN mínus poskytnutá dotácia 1,20 eura nebude pýtať od rodičov, ale doplatí ho z rozpočtu mesta.

- Legislatíva je však nastavená tak, že mestá a obce majú všetko vo vlastných rukách. Pre ne sa z hľadiska cenotvorby vlastne nič nezmenilo. Tak ako doteraz zastupiteľstvá vo VZN určia výšku úhrady za odobrané jedlo, ktorá sa skladá z ceny surovín a z režijných nákladov. Treba však využiť aj ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že VZN má obsahovať aj podmienky úhrady.

Sú školy, kde majú už dnes pomerne vysoké percento stravovaných žiakov, ale i také, kde sa stravovanosť môže zdvojnásobiť. Stihnú sa na to samosprávy vôbec pripraviť?

- To je pomerne zložitá otázka. Osobne si myslím, že samospráva týmto zákonom dostala do rúk Čierneho Petra. Napríklad, ak obec alebo mesto zistí, že v danej škole nemá podmienky na zvýšenie počtu stravovaných žiakov - a keďže dotácia je dobrovoľná - tak o ňu vôbec nemusí nepožiadať. Lenže treba rátať aj s tlakom zdola. Rodičia sa dotácie budú dožadovať a budú sa pýtať prečo!?… Myslím, že to nebudú ojedinelé situácie.

Verím, že samosprávy ako zriaďovatelia urobia všetko pre to, aby do septembra stihli maximum. Veď ide o ich deti, deti och obyvateľov a voličov.

Na druhej strane však buďme realisti. Už dnes sú školy, v ktorých začínajú vydávať stravu o jedenástej hodine a končia o pol tretej. Už dnes majú problémy s hygienou a fungujú na hrane alebo dokonca za hranou jej požiadaviek.

Samostatnou kapitolou sú teda kapacity školských kuchýň a jedální.

- To je jeden z problémov, ale bude ich ešte viac. Spomenul som napríklad hygienu a na ňu budeme narážať každodenne. Napríklad strava po uvarení by sa mala vydať do 90 minút a položme si otázku ako veľká by mala byť jedáleň aby sa to stihlo v tejto lehote vydať?…

Problémom bude aj systém zásobovania kuchýň surovinami, pretože zvyčajne sa objednávajú tri dni vopred. Teda v čase, keď ešte nie je známy ani plánovaný počet odobraných obedov. Analýzy už dnes hovoria, že približne 30 percent uvarenej stravy pôjde do odpadu. Keď si to premietneme na peniaze, tak likvidácia takejto stravy vychádza približne na 7 eur za 25 litrov. Budeme hádať, kto to zaplatí?

Ďalší problém, napríklad personálne obsadenie školských kuchýň. Podľa doterajších údajov okresných úradov práce požiadavky zo strany miest a obcí na posilnenie školských jedální ide približne o 800 - 1000 miest. Z nich viac ako 90 percent, teda približne 720, majú byť pomocné pracovné sily. Ide však iba o hrubé údaje, ktoré sa môžu zo dňa na deň meniť a aj sa menia podľa zmeny záujmu o stravovanie a ten sa zvyšuje..

Dôležitou otázkou je aj zdravotná spôsobilosť pracovníkov, ktorí nastúpia do školských jedální.

- Áno, je to dôležitá otázka, pretože v tomto prípade nejde len o zdravotný preukaz, ale aj o zdravotnú spôsobilosť v zmysle prepisov ministerstva zdravotníctva. Na základe rokovaní s úradom verejného zdravotníctva sme dospeli k výsledku, že vypracuje metodický pokyn, ktorý zjednotí postup na úradoch práce a sociálnych vecí a podľa ktorého budú postupovať pri výbere kandidátov na túto prácu. Tieto pracovné sily však nemôžu začiatkom septembra len tak „vhupnúť“ do školského stravovania. Vykoná sa ich zácvik, ktorý by mal prebiehať už od júna t. r.

Vieme, že cez prázdniny sú takmer všetky školské jedálne zatvorené. Z pohľadu obcí a miest by teda bolo ideálne, keby títo pracovníci nastúpili do školských kuchýň až 1. septembra. Na druhej strane však tieto pracovné sily musia byť na svoju prácu pripravené. Nielen po odbornej, ale aj po zdravotnej stránke. Už som spomenul, že nejde len o zdravotný preukaz, ale aj o zdravotnú spôsobilosť v zmysle prepisov ministerstva zdravotníctva. V súčasnosti platí dohoda, že o tieto preukazy a všetko, čo s tým súvisí, sa postará Úrad vereného zdravotníctva SR v primeranom čase tak, aby k 1. septembru títo pracovníci mohli nastúpiť.

Problémov, ktoré bude treba riešiť, je pomerne veľa a o mnohých možno ani nevieme – ukáže ich až sám život.

Dotácia 1,20 eura na obed je z pohľadu veľkokapacitnej školskej kuchyne dosť alebo málo?

- Dotácia je prvoplánovo poskytovaná na ceny surovín. Len ak je stravná jednotka v časti potraviny nižšia ako 1,20 €, možno tento rozdiel použiť na čiastočnú úhradu režijných nákladov, teda aj miezd. Táto otázka sa odvíja aj od pomerov v konkrétnom regióne. Iné režijné náklady, napríklad na platy, majú v bratislavskom regióne a iné v ostatných regiónoch. s vysokou nezamestnanosťou. Čo v Bratislave alebo Trnave nestačí, to inde môže byť dostačujúce.

 Inými slovami vo vyspelejších regiónoch „obedy zadarmo“ nebudú?

- Tak by som to nepovedal. Môže to byť aj naopak. Veľa bude záležať na rozhodnutí zriaďovateľa – samosprávy. Hlavne na tom, či na to má alebo nemá zdroje, či bude alebo nebude požadovať doplatok. Ale to platí o celom Slovensku, u všetkých zriaďovateľov.

A čo náklady na obstaranie surovín?

Tak to je samostatná a zaujímavá kapitola. Dotácia 1,20 eura bola vypočítaná na základe piatich stupníc, ibaže z roku 2011. Pochybujem, že by za tie ceny dnes niekto ešte nakupoval. Navyše sa zmenili aj receptúry, takže 1,20 eura… no uvidíme.

Problémy s kapacitami kuchýň a jedální, rozdielnosť režijných nákladov, cenník z roku 2011 a pritom jednotná dotácia na jeden odobraný obed. Natíska sa otázka, či „obedy zadarmo“ vôbec niekde budú.

Najskôr si treba férovo povedať, že aj tu platí „nič nie je zadarmo“. Všetko musí niekto zaplatiť. Ale v jednoduchom ponímaní áno, budú, ale nie tak celoplošne, ako to navrhovateľ zákona zamýšľal. Pomerne dobrá situácia bude v novších a dobre vybavených školách, ktoré majú voľné kapacity a to šťastie, že zriaďovateľ – samospráva - netrpí nedostatkom financií. Ale ani to nie je záruka, že sa doplácať nebude. To záleží na rozhodnutí zastupiteľstva.

Celkom odlišná situácia bude tam, kde už v súčasnosti bojovali s kapacitou 100 stoličiek v jedálni na 500 stravovaných žiakov a ich počet môže stúpnuť na 800 alebo i viac. Som presvedčený, že samosprávy vyvinú maximálne úsilie aby tento vážny problém zvládli.

Majú len tri možnosti:

1. Doplatia z vlastného rozpočtu – ak na to majú.

2. Budú aj naďalej požadovať doplatok na stravu.

3. Nepožiadajú o dotáciu – je dobrovoľná – a priebežne, podľa svojich možností, budú budovať potrebné kapacity. Doplatok na stravu zostane. Čaká ich však neľahké vysvetľovanie rodičom.

A ako to bude u zriaďovateľov - obcí, ktorí majú plne obsadenú školu s kapacitou napríklad 800 žiakov, ale len 250 detí je z ich obce a ostatné z ďalších piatich obcí, ktoré sa na doplatku z tých či iných príčin nebudú chcieť podieľať… to ukáže len čas.

Dá sa teda predpokladať, že obedy v niektorých školách nielenže nebudú zadarmo, ale že dokonca sa doplatok vďaka tomuto zákonu môže ešte zvýšiť?

- Nie je to vylúčené. Predstavme si napríklad základnú školu so 700 žiakmi a 350 z nich sa stravovalo v školskej jedálni, čo je 50 percent....

Plné znenie rozhovoru v Obecných novinách č. 15-16/2019