Podnikateľov k triedeniu podnecujú množstvovým zberom odpadu.
Od januára 2017 zaviedli v meste Banská Štiavnica množstvový zber zmesového komunálneho odpadu pre právnické osoby a spoplatnili aj odber vytriedených odpadov z podnikateľskej činnosti. Motivujú ich tým nevhadzovať odpad do nádob určených pre občanov.
„V súčasnosti máme uzatvorené zmluvy na odber vytriedených odpadov so 40 podnikateľskými subjektmi,“ povedal pre Obecné noviny pracovník Technických služieb v Banskej Štiavnici a známy environmentalista Ing. Miloš Veverka. „Sú to takmer všetci z tých, pre ktorých vykonávame služby.“
Pripomíname, že zo zákona o odpadoch sú podnikatelia povinní triediť odpad, vyprodukovaný svojimi firmami.
Zmysel zmlúv
Veverka doplnil, že zmeny v nakladaní s odpadmi právnických osôb prinášajú prvé výsledky. Predovšetkým sa už po takom krátkom čase darí znižovať množstvá zmesového komunálneho odpadu podnikateľov a naopak zvyšovať množstvá vytriedeného. „Ku spoplatneniu vytriedeného podnikateľského odpadu sme pristúpili z toho dôvodu, lebo v zmysle zákona o odpadoch nejde o komunálny odpad a teda organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) nám neprepláca náklady na jeho zber a spracovanie“, vysvetľuje M. Veverka.
Sú to predovšetkým kartónové obaly, fóliové obalové materiály a iné plasty, ale taktiež sklenené fľaše či nápojové kartóny z reštaurácií a kaviarní. Teda všetko vytriedený odpad veľmi podobný komunálnemu, ale keďže ide o odpad z činností podnikateľských subjektov, nie je to komunálny odpad. „Poplatok za zber vytriedeného odpadu sme nastavili tak, aby bol nižší ako za zmesový odpad, teda aby sa podnikateľom vyplatilo triediť“ pokračuje M. Veverka.
Príklady z motivácie k triedeniu
„Nám to vychádza tak, že ročne môžeme ušetriť niekoľko stoviek eur,“ hovorí majiteľ hostela a dvoch reštaurácií v Štiavnici Martin Macharik. „Iste, investovali sme vlastné financie do kúpy samotných nádob na triedený odpad alebo do kompostovania v reštauráciách, ale zato budeme mať (máme) vyriešený rastlinný odpad, ktorý predtým končil v zmesi komunálneho odpadu.“
A ďalší príklad triedenia odpadov? „Napríklad nemocnica, ktorá pôvodne používala 5 veľkých 1100-litrových kontajnerov na zmesový odpad znížila ich počet po zavedení množstvového zberu na 3 a posilnila triedený zber od pacientov, personálu a aj triedenie podnikateľského odpadu, najmä kartónu. Redukciu počtu nádob na zmesový odpad a posilnenie triedeného zberu sme zaznamenali u viacerých podnikateľských subjektov, čo nás teší“, dopĺňa M. Veverka
Hlavná rola množstvového zberu
Množstvový zber zmesového komunálneho odpadu (ZKO) zavedený v meste je zatiaľ povinný len pre právnické osoby. Ide o kontajnerovo - intervalový systém zberu, čo znamená, že poplatok za ZKO sa subjektu vymeriava podľa objemu a počtu vyvezených nádob na ZKO. „Vychádzame zo zákona o odpadoch, ktorý ukladá obciam povinnosť zaviesť množstvový zber pre tie právnické osoby, ktoré si o to požiadajú,“ upresňuje M. Veverka. „Takže každá obec by mala mať množstvový zber ZKO pre podnikateľov zakomponovaný vo svojich VZN o odpadoch a aj o poplatkoch minimálne na dobrovoľnej báze.“
Zároveň M. Veverka upozornil, že hlavným dôvodom pre zavedenie množstvového zberu bola nespravodlivosť paušálneho systému, v ktorom viaceré subjekty platili minimálny poplatok za odpad (s jedným alebo dvomi zamestnancami), hoci ročne vyprodukovali niekoľko ton zmesového odpadu. „Najpodstatnejšie však pri množstvovom zbere ostane, že podnikateľa motivuje a núti zamyslieť sa nad svojimi možnosťami znížiť produkciu zmesového komunálneho odpadu a keď zavedie opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a zároveň triedi odpad, zaplatí menej,“ uzatvára pracovník banskoštiavnických Technických služieb.
