Piatok 29.03.2024
Dnes má meniny 
Miroslav
°C
07.02.2019 03:17

Ako ďalej v Európe aj vo svete s plastovým odpadom


Ilustračná snímka.


Štáty EÚ recyklujú iba necelú tretinu vlastných plastových odpadov. Vyplýva to z posledných štatistík Eurostatu za rok 2017.


Európania viac ako polovicu plastov vyvážajú do tretích krajín. Tento údaj sa príliš nezmenil ani po minuloročnom zákaze vývozu plastov do Číny, ktorá bola najväčším európskym odberateľom plastového odpadu.

V tomto kontexte neprekvapujú konštatovania, že aj najúspešnejšie západoeurópske štáty s funkčnými systémami odpadového hospodárstva majú problémy s recykláciou plastových odpadov. Napríklad vzoroví Švédi sami spaľujú veľký podiel plastov alebo ho vyvážajú do iných krajín. Škandinávci tak ročne okrem iného prispievajú k 400 miliónom ton skleníkového plynu CO2, čo je číslo vyprodukované spaľovaním všetkých plastov na celom svete. V inej vzorovej krajine – Nemecku (Nemci sú historicky považovaní za jeden z najporiadkumilovnejších národov) – zase dlhodobo klesá podiel opätovne použiteľných fliaš, ale stúpa množstvo vyprodukovaného plastového odpadu. Pod túto skutočnosť sa podpisuje bezradnosť ľudstva so zvládnutím stále rastúceho objemu i hmotnosti používaných plastov. Veď kým v celom svete pred sedemdesiatimi rokmi sa vyrobilo vyše milióna ton plastov ročne, postupne rastúci dopyt trhu spôsobil, že dnes hovoríme o 300-násobku.

Brzdou privysoká cena recyklácie

Pritom ekonómovia za zásadný problém považujú, že nielen zabehnuté, ale aj nové druhy plastov sú lacnejšie než z nich zrecyklovaný materiál. Napriek tomu sa v súčasnosti EÚ, ako vedúca sila krajín v boji za čo najmenej škodiacu likvidáciu odpadov, zasadzuje práve za uprednostňovanie recyklovania pred, podľa nej, menej vhodným spaľovaním a  nevhodným skládkovaním. Mimochodom, pri publikovaných ekonomických nevýhodách recyklácie plastov sa napríklad argumentuje, že ich nemožno recyklovať donekonečna, nehovoriac o tom, že už prvý recyklovaný výrobok nedosahuje parametre novo vyrobeného.

Prípadne sa používa argument, že dopyt po recyklovanom plaste v Európe reprezentuje len 6 percent dopytu po plastoch. Nedá sa nepripomenúť, že európski spracovatelia v kontexte tohto dôvodu a obhajobe tzv. minimalizovania zla volajú po čo najväčšom zredukovaní druhov vyrábaných plastov (napríklad slovenskí sa zjednocujú na počte troch-štyroch druhov), ale zatiaľ bez výraznejších výsledkov, respektíve výrazných zmien v stále sa rozširujúcom sortimente výroby.

Budúcnosť – ľahšie recyklovateľné obaly

Vychádzajúc zo stratégie Európskeho parlamentu (EP) - recyklovať do roku 2030 všetky plastové obaly - sa predpokladá, že tieto výrobky musia byť podstatne ľahšie recyklovateľné ako je široký sortiment dnešných. Samotné členské štáty pritom musia rátať s prijatím takých opatrení, ktoré by vytvorili v krátkosti povedané „zodpovedajúce štandardy kvality pre sekundárne plasty, zavedenie certifikátov na zvýšenie dôvery zo strany spracovateľov a spotrebiteľov, zavedenie pravidiel stanovujúcich minimálny obsah recyklovaného materiálu v niektorých výrobkoch a podnecovanie samotných členských štátov k tomu, aby znížili DPH na recyklované produkty“.

Bioplasty jednou z možností v budúcnosti?

Pri konfrontácii so súčasnou situáciou ohľadne zbavovania sa plastových obalov to znie zaujímavo. Aj keď len na papieri, ale zato z pohľadu Európy a sveta. Pravdepodobne aj z pohľadu napríklad praktického využitia patentu slovenských výskumníkov na výrobu bioplastov z pestovaných rastlín, ktorý momentálne zápasí o reálne uplatnenie napríklad v Číne, kde ho testujú.

Otázkou je, či nebude využitie bioplastov stopnuté napríklad argumentmi o vyčerpaní pôd, na ktorých by sa „plastové“ rastlinstvo pestovalo, či sa prijme zodpovedajúca legislatíva hlavne vo veľkých ekonomikách jednotlivých krajín, aby bioplasty boli ekonomicky porovnateľné s ostatnými plastmi a podobne.

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
26.03.2020
Ako sa (ne)presadzujú bioplasty medzi plastmi?
V časoch vlády koronavírusu sa v obchodoch s potravinami stalo prirodzeným, že opatrný človek v rúšku dnes intuitívne uprednostňuje kúpu čerstvej zeleniny a ovocia, čerstvého chleba, rožkov a vlastne všetkých produktov určených na jedenie, ktorých povrchy pred kvapôčkami vírusu chráni plastový obal.
viac
27.04.2021
Cieľom odpadového hospodárstva do roka 2025 je odklon od skládkovania
Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2025 je odklonenie odpadov od skládkovania. Upravujú sa aj ciele recyklácie pre jednotlivé segmenty odpadov.
viac
01.06.2021
Recyklácia plastov je komplikovanejšia ako recyklácia skla, papiera či kovov
Ak plastový, sklenený, kovový, papierový či iný komunálny odpad skončí ako palivo na výrobu tepla či iného druhu energie, nejde o recykláciu.
viac
03.06.2022
Recyklovanie plastových odpadov v štátoch EÚ dynamicky rastie
V európskych krajinách s viac ako 650 zariadeniami na recykláciu plastov, s niekoľkomiliardovým ročným obratom a viac ako dvadsiatimi tisíckami zamestnancov sa tento druh recyklácie každým rokom výrazne rozširuje.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.02 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.13 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.85 %