Ilustračná snímka.
László Sólymos, minister envirorezortu, sa nedávno kriticky zmienil o dvoch dôležitých momentoch inak optimisticky hodnoteného a vyvíjajúceho sa systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) najmä v minuloročnom náraste vytriedených odpadov obyvateľmi.
Otázkou je, či sa prijatými a pripravovanými opatreniami podarí oné dve „chybičky krásy“ zvrátiť.
Minister v správe TASR konštatuje, že niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) nezodpovedne riešia problémy s vytriedeným odpadom v obciach. Konkrétne po naplnení cieľov zberu svojej OZV ďalší ostávajúci vytriedený odpad nezoberú respektíve obciam neuhradia. Dve najväčšie OZV (ENVI - PAK a NATUR-PACK) s takmer štyrmi pätinami zazmluvnených obcí v odpovediach následne reagovali, že v ich prípade to tak nie je a v konkrétnych prípadoch OZV predsa možno vinníkov – vzhľadom na existujúci zákon – potrestať.
Čo okamžite potrestať?
Ak preložíme reakciu obidvoch veľkých OZV do zjednodušeného vyjadrenia, potom podľa nich by MŽP malo pružne riešiť podozrenia o náznakoch porušenia zákona a okamžite reagovať vyslaním Slovenskej inšpekcie ŽP na miesto činu. Potom by mal envirorezort pokračovať na základe zisteného. Aj s podobným rizikom z nedávnej minulosti, že postihnutá OZV siahne k zdĺhavému naťahovaniu času v zmysle „obhajoby“ vlastnej pravdy a počítať s tým, že podozrivá OZV môže siahnuť po rôznych formách „obrany“, neraz hraničiacich až s podozreniami spochybňujúcimi zmysluplnosť celého systému. Potvrdzuje to napríklad situácia z konca minulého roka, keď envirorezort hrozil šiestim OZV odobratím licencie pre výkon ich činnosti. Mimochodom, od januára tohto roka zrušil autorizácie trom, v prípade ďalších OZV takú cestu nezvolil.
Dolaďovanie systému
Minister Sólymos podľa správy TASR okrem nevyzbierania všetkého vytriedeného odpadu tiež kritizoval „reguláciu konkurenčného prostredia“. „Mechanizmy, ktoré by mali toto prostredie regulovať, nefungujú, na tom musíme popracovať,“ vyhlásil. TASR v tejto súvislosti upozornila, že občianske združenie Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA), kritizuje, keď v existujúcom systéme môžu pokračovať OZV, ktoré sú síce pre výrobcov lacnejšie, ale nie sú schopné nimi zazmluvneným obciam poskytnúť dostatok financií pre prevádzkovanie a rozvoj triedeného zberu. Povedané jednoduchšie – nimi ponúkané ceny nedokážu zaplatiť zberovým organizáciám dostatok eur na prevádzkovanie a rozvoj zodpovedného riešenia s nakladaním triedeného odpadu v obciach. Len dopĺňame, že na špekulatívne nízke a netrhové ceny niektorých OZV i na komplikácie s tým spojené upozorňovali v Obecných novinách napríklad zástupcovia veľkých OZV ešte koncom roka 2016. Vtedy (a aj neskôr) bez odozvy zo strany envirorezortu.
Čo MŽP SR urobilo?
Obrátili sme sa na MŽP s otázkou, aké kroky envirorezort podnikol (alebo sa chystá podniknúť), aby k ministrom kritizovaným situáciám nedochádzalo. V úvode odpovede MŽP zareagovalo, že okrem odobratia autorizácií už spomínaným trom OZV (z dovtedy jedenástich) „k zastabilizovaniu trhu má dopomôcť aj poslanecká novela, ktorá vošla do účinnosti od 1. augusta.“ Michal Lukáč z odboru komunikácie kancelárie ministra komentoval: „Tá určila solidárny systém v spôsobe nakladania s odpadmi z obalov, kedy si výrobcovia už nebudú môcť odrátavať tzv. priemyselné obaly.“
Skutočne bude prínosom, čo sa envirorezort chystá presadiť?
M. Lukáč ďalej doplnil, že v rámci novely zákona o odpadoch z roku 2015 envirorezort navrhol ustanovenie, na základe ktorého „bude môcť obec vypovedať zmluvu v priebehu kalendárneho roka vtedy, ak jej dovtedy zmluvná OZV nebude financovať funkčný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu alebo nezabezpečí odobratie celého množstva oddelene vytriedenej zložky komunálneho odpadu.“
Vychádzajúc zo skúseností OZV, o ktorých sme v minulosti informovali, dovoľuje si autor článku poukázať na skutočnosť, že ak aj obce dajú výpoveď OZV, s ktorými nebudú spokojné, nikto im nezaručí, že iné OZV by mohli mať o ne záujem. A že teda nedopadnú tak, aby museli byť niektorej OZV prilosované. Za takýchto okolností, keďže sa vyvažujúcim prvkom systému v októbri 2017 stali práve obce, je pravdepodobné, že OZV, ktorá síce má presný počet obyvateľov k svojim výrobcom, bude musieť prepustiť nejakú inú obec, ktorú mala zazmluvenú. A ponechať si takú, ktorá pre ňu je síce drahá, a zároveň vykazuje málo vytriedeného odpadu! Problém ostane, kolobeh môže pokračovať...
Iný krok envirozertu
Iným krokom k odobratiu všetkých triedených zložiek z obce je zrušenie zberového podielu a zavedenie cieľov zberu. „Ciele zberu bude ministerstvo určovať každej OZV v jej zmluvných obciach na základe množstva vniknutého komunálneho odpadu,“ doplnil. M. Lukáč.
A ešte jedno slovíčko „ale“...
Hovorca na záver napísal, že „aj napriek týmto opatreniam stále platí, že organizácia zodpovednosti výrobcov je (aj dnes – poznámka pš) povinná zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu, patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu.“
Škoda, že zástupca MŽP nedoplnil informáciu štatistikou, koľkým OZV envirorezort (Slovenská inšpekcia ŽP) už udelil alebo sa chystá navrhnúť napríklad pokutu alebo iný postih kvôli nezodpovednému prístupu za neplnenie si zákonných povinností spomínaných ministrom. Konkrétne za špekulácie s netrhovými cenami alebo s nevyzbieraným triedeným odpadom.
